Deň tretí- Monty

 

No, ostatní už behajú a lietajú po dvore. Ja si počkám, kam ma človek zavedie, občas som s mladými vo výbehu, väčšinou som ale od nich oddelený plotom. Možno je to aj dobre, rád by som sa s nimi hral, ale sily mi už stačia iba na krátku hru a keď si po nej chcem oddýchnuť, tí beťári mi nedajú pokoj.

 

Je to tak- mladé psy sú vo výbehu a ja idem s človekom polievať rastliny. Človek si chodí naberať vodu z veľkej nádoby a ja sa snažím si vždy ľahnúť niekde blízko neho. A nevadí mi, že ma prekračuje, vždy mi pri tom niečo hovorí a smeje sa, tak je asi rád, že som pri ňom. Keď dopolievame, pôjdeme sa najesť a bude odpočinok. Po tejto námahe si veru potrebujem pospať. Po spánku chodievame von, ale ak prší, príde človek za nami a sme spolu v našej budove. Naša budova je hneď pri tej jeho a on v nej žije so svojimi mladými. Mám ich rád, ja ale mám rád všetkých.

 

Chodíme aj na prechádzky, ja už ale iba na krátke, rýchlo ma rozbolia nohy a ani veľké teplo nemám veľmi rád. Ja sa vrátim do nášho dvora počkám mladých v tieni. Dúfam len, že človek nezabudol doplniť vodu, voda mi vždy pomáha sa ochladiť. No…mladí sa vracajú- idem zistiť ako sa mali, očuchám, či nedoniesli nejaké zaujímavé pachy.

 

Dočuchali sme a trochu sme pobehali a človek mi otvoril dvere do našej budovy. Mám to tu rád, aj v najväčšom teple je tu príjemný chládok. Kým ostatné psy driemu v tieni pod stromom, ja si pospím tu, mám tu väčší kľud. Jediné, čo ma mrzí je, že už neviem vyskočiť na gauč. Majú tu gauč akurát pre mňa, ale už som naň skúšal vyliezť viac krát a nijako tam zadné nohy neviem dostať. Škoda. 

 

Je večer, slnko pomaly zapadá. Po zdriemnutí sme išli von, chvíľu som bol s mladými psami a potom s človekovými mladými. Sú hluční, ale aj tak ich mám rád. Oni sú teraz s mladými psami vo výbehu a ja ležím pri človeku, ktorý sedí na kresle a niečo pije z malej šálky. Popri tom obidvaja pozorujeme mladých vo výbehu. Zaujímalo by ma, či aj človeka občas bolia nohy.

 

Po večeri sa rozídeme každý na svoj pelech, niektoré psy ešte boli na venčení, mne ale netreba. Mne sa začína pomaly driemať a za viečka sa mi vkráda sen. Rád snívam. Dúfam, že sa mi bude snívať o mojich ľuďoch. Mám rád všetkých, ale ich najviac. 

 

 

 

 

 

Monty už pomáha polievať paradajky za dúhovým mostom. Nepochybujem ani na moment, že aj im tam robí humory…